Prítomných členov Klubu Zväzu vojakov SR Nové Mesto nad Váhom a Klubu generálov SR, ktorí sa zišli pred historickou budovou, pozdravil v mene rady nášho klubu pplk. v. v. Dr. Kamil Krištofík. Zároveň privítal hostí slávnostného podujatia, podpredsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja Michala Barteka, primátora Nového Mesta nad Váhom Ing. Františka Mašlonku, poradcu Klubu generálov SR generála v. v. JUDr. Tibora Gaplovského a vedúceho jeho Regionálnej skupiny sever generálmajora v. v. Ing. Svetozára Naďoviča, posledného náčelníka Vojenského učilišťa Podjavorinských partizánov plk. gšt. v. v. Ing. Emila Polakoviča, jeho bývalého zástupcu plk. v. v. Ing. Milana Benáka, predstaviteľku Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom nadporučíčku Mgr. Zuzanu Trčkovú, zástupcu miestneho Obvodného oddelenia PZ nadporučíka Mgr. Filipa Paráka, bývalých príslušníkov veliteľsko-pedagogického zboru školy a zúčastnených bývalých žiakov a poslucháčov tejto špecifickej vzdelávacej inštitúcie československej armády.
Poďakoval všetkým sponzorom a členom, zásluhou ktorých sa inštalovanie pamätnej tabule na tejto budove mohlo uskutočniť, a priblížil kapitoly z minulosti školy. Uviedol okrem iného, že história spojovacieho učilišťa vo všetkých jeho podobách je bohatá a poďakovanie patrí všetkým, ktorí ju napĺňali konkrétnymi činmi od začiatkov až po zrušenie školy. „Obetavá práca spojená s tradíciami bola základom úspechov, ktoré učilište dosiahlo, sme hrdí na to , že v rôznych oblastiach výchovy, vzdelávania, výcviku, kultúry i športu sa radilo na popredné miesta medzi vojenskými strednými školami,“ vyzdvihol Kamil Krištofík a spomenul aj mená všetkých bývalých veliteľov školy i miesta jej dislokácie od Popradu cez Ružomberok, český Turnov až po Nové Mesto nad Váhom (celý článok o histórii učilišťa pod titulkom Škola zrodená v bojoch alebo bez spojenia niet velenia si prečítajte TU).
K zhromaždeným potom prehovoril Emil Polakovič. Zaspomínal si na začiatky svojho pôsobenia v škole v 60. rokoch minulého storočia, vtedy ešte v úlohe študenta, ktorý školu reprezentoval v stolnom tenise (ten hrá dodnes), hádzanej a tri roky pôsobil aj v dychovej hudbe učilišťa, vedenej kapelníkom majorom Štanbauerom. Ocenil výbornú spoluprácu školy s mestom a miestnymi priemyselnými podnikmi, a to tak počas svojich štúdií, ako aj oveľa neskôr, v čase, keď už túto školu sám viedol. Spomenul si na bývalých učiteľov a kolegov, v spomienkach sa pristavil pri menách ako Štefan Bumbál, Vladimír Ješko či Ján Marek, nezabudol na spolužiaka a výborného atléta Jozef Tučeka, ani na rovesníkov, z ktorých niektorí už, bohužiaľ, nežijú. Svoje zamyslenie zakončil verejným poďakovaním všetkým, ktorí sa podieľali na zrealizovaní celej myšlienky pamätnej tabule a vyjadril presvedčenie, že po jej odhalení zostane čas porozprávať sa s priateľmi a zaspomínať si na prekrásne roky, ktoré spolu prežili v škole.
Bývalý žiak tejto školy a spoluorganizátor podujatia v jednej osobe, generál v. v. Tibor Gaplovský, pozdravil všetkých v mene Klubu generálov SR aj menom jeho predsedu generálporučíka v. v. Ing. Petra Vojteka, bývalého náčelníka generálneho štábu, ktorý bol práve v tom čase na Medzinárodnom vojenskom výstupe na Kriváň. Podľa generála Gaplovského sa pomerne dlho diskutovalo o myšlienke zanechať stopu po bývalom vojenskom učilišti, ale zámer ostával nenaplnený. Až keď si spolu s Kamilom Krištofíkom povedali, že treba naozaj niečo urobiť, podarilo sa dielo zrealizovať. Na adresu učilišťa generál Gaplovský povedal: „Bola škola, kde nás naučili učiť sa, kde nás naučili nebáť sa… Pripravovala ľudí na náročný profesijný život a mnohí z nich obstáli v rôznych náročných funkciách.“ V tejto súvislosti účastníkom stretnutia odovzdal pozdravy armádneho generála v. v. Ing. Vlastimila Piceka, jedného z absolventov vyradených v roku 1975, ktorý veľmi chcel pricestovať do Nového Mesta nad Váhom, ale nakoniec pre úraz nemohol prísť. Práve tento poslucháč učilišťa dosiahol v živote asi najvyššie vojenské méty, keďže niekoľko rokov bol náčelníkom vojenskej kancelárie prezidenta Českej republiky, potom náčelníkom Generálneho štábu Armády ČR a napokon ministrom obrany.
Na záver generál Tibor Gaplovský pripomenul, že históriu netreba zatracovať, netreba zabúdať na minulosť, pretože „každý z nás prežil kus života, na ktorý môže byť právom hrdí, nemáme sa za čo hanbiť.“
Nadporučíčka Zuzana Trčková z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom v krátkom príhovore vyzdvihla, že príslušníkom Policajného zboru môže byť cťou pracovať v budove s takouto bohatou históriou a zároveň pre všetkých bývalých zamestnancov či absolventov Vojenského učilišťa Podjavorinských partizánov môže byť poctou, že v tejto budove naďalej pôsobí ozbrojená zložka.
Po prejavoch Emil Polakovič, generál Tibor Gaplovský a Kamil Krištofík odhalili pamätnú tabuľu a prv, než sa pred ňou všetci účastníci podujatia odfotografovali, prevzal si posledný náčelník školy plk. gšt. v. v. Emil Polakovič z rúk Kamila Krištofíka Pamätnú medailu kapitána Miloša Uhra, hrdinu SNP 1. stupňa, ktorú mu náš klub Zväzu vojakov SR pri tejto príležitosti udelil.

Miloš Nutil 9.9.2023